Bavarian |
lexicalization | bar: Fürst |
Danish |
has gloss | dan: Fyrste, eller på tysk Fürst, var oprindelig ikke en titel, men betød blot den første. Samme mening har man i "prins" der kommer af det franske "prince" der igen kommer af latin "princeps" der ligeledes betyder "den første". Principelt er det en betegnelse på en suveræn hersker og ingen egentlig titel per se. En fyrste kan derfor betegne alle monarker, uanset hvilken titel de bruger (f.eks. konge, kejser, hertug, fyrste etc.). Denne betydning afspejles i brugen af fyrster som kollektiv betegnelse for monarker og ord som fyrstehus om et suverænt hus (slægter). |
lexicalization | dan: fyrste |
German |
has gloss | deu: Fürst (ahd. furisto = der Erste, vgl. engl. first = erst, als erstes) ist in der hierarchischen Ordnung des Adelssystems im alten Reich der höchste Titel, unter dem auch Herzöge, Land- Mark und Pfalzgrafen inbegriffen waren. Sein Herrschaftsgebiet wird als Fürstentum bezeichnet. |
lexicalization | deu: Fürst |
Estonian |
has gloss | est: See artikkel on viletsas seisus. Vürst on Saksamaal hertsogist madalam, Venemaal suurvürstist madalam aadlitiitel, samuti monarhitiitel. |
lexicalization | est: vürst |
Finnish |
has gloss | fin: Ruhtinas on aatelisarvo, joka luetaan ylhäisaateliin. Arvojärjestyksessä ruhtinas on herttuan alapuolella, mutta kreivin yläpuolella. |
lexicalization | fin: ruhtinas |
Serbo-Croatian |
has gloss | hbs: Knez je naziv za plemićku titulu koja potječe od latinskog izraza princeps a po rangu se nalazi neposredno ispod kralja. Knez može biti iznad ranga vojvode, ali i u nekim državama njegov sinonim. Kneževi upravljaju teritorijom koja se naziva kneževina, a koja može biti i suverena država. Izraz knez je u slavenske jezike ušao kao posuđenica od starogermanske riječi kuning koja je označavala kralja. |
lexicalization | hbs: knez |
Icelandic |
has gloss | isl: Fursti og furstynja eru titill þjóðhöfðingja sem ríkir yfir furstadæmi. Furstar eru þannig oftast sjálfstæðir þjóðhöfðingjar sem ekki heyra undir konung (en geta þó heyrt undir keisara). Í dag er titillinn notaður í nokkrum löndum þar sem gerður er greinarmunur á sjálfstæðum (eða fyrrum sjálfstæðum) furstum og furstum sem eru einfaldlega hluti af aðlinum. Í Evrópu eru nú aðeins þrjú sjálfstæð furstadæmi: Mónakó, Andorra og Liechtenstein. |
lexicalization | isl: Fursti |
Japanese |
has gloss | jpn: フュルスト()は、ドイツ語圏(神聖ローマ帝国、ドイツ帝国、オーストリア)における称号。諸侯の封号あるいは貴族の爵位の一種でもある。「侯」あるいは「侯爵」と訳されるのが適当であるが、「公爵」と訳されるケースも見られる(#訳語における問題)。称号を持つ者が女性の場合はFürstin(フュルスティン)で、訳は意味合いによって下記のとおり区別される。 |
lexicalization | jpn: フュルスト |
Kölsch |
has gloss | ksh: Enne Föösch (och Fürs, bëij Froulück Fööschdėnn) eß enne Adelijje, dä fum Meddelaalder beß en de Kaiserzigg_erinn och en de Pollitigk un em Land als_enne Hächscho öv_enß jät ze saare jehat hät. |
lexicalization | ksh: Föösch |
Lithuanian |
has gloss | lit: Kunigaikštis (nuo žodžio kunigas) – feodalinės monarchinės valstybės arba atskiro politinio vieneto valdovas IX - XVI a. pas slavus, baltus ir kai kurias kitas tautas; feodalinės aristokratijos atstovas; vėliau - dvariškio titulas. Terminas "kunigaikštis" lietuvių kalboje naudojamas nusakyti Vakarų Europos titulus - princą, fiurstą (fürst), kartais hercogą (duke). |
lexicalization | lit: kunigaikštis |
Dutch |
has gloss | nld: Vorst is de algemene aanduiding voor een monarch. De term stamt van het Middelnederlandse vorste (voorste, eerste), een vertaling van het Latijnse princeps, van welk woord prins is afgeleid. |
lexicalization | nld: Vorst of prins |
lexicalization | nld: Vorst |
Norwegian Nynorsk |
has gloss | nno: Fyrste (femininum: fyrstinne) kan ha fleire tydingar: |
lexicalization | nno: fyrste |
Norwegian |
has gloss | nor: Fyrste (femininum: fyrstinne) kan ha flere betydninger: |
lexicalization | nor: fyrste |
Polish |
has gloss | pol: Książę – tytuł monarchów państw nie będących królestwami, tytuł feudalny władców wielkich jednostek terytorialnych w ramach monarchii, podległych królowi lub cesarzowi, tytuł członków rodziny monarchy i tytuł arystokratyczny. Jego źródłosłów związany jest ze staropolskim słowem kniądz (ksiądz), staroruskim kniaź, czeskim knieze czy południowosłowiańskim knez. Książę różnił się od króla tym, że nie był koronowany. Książę może władać lub być właścicielem księstwa. Na terenie pogańskiej Słowiańszczyzny wyraz książę oznaczał po prostu władcę terytorialnego lub plemiennego, bez jakiegokolwiek odniesienia do godności chrześcijańskich książąt (princepsów, duksów), królów (reksów) i cesarzy (cezarów, imperatorów). |
lexicalization | pol: Książę |
Russian |
has gloss | rus: Фюрст (, срав. с = первый) — высший аристократический титул в Центральной Европе сравнимый со славянским титулом князь или с европейским титулом принц. Во времена Франкского государства и Священной Римской империи фюрсты стояли в иерархии правления сразу после короля. К сословию фюрстов относились герцоги, ландграфы, маркграфы, пфальцграфы, а также архиепископы и епископы как духовные фюрсты. |
lexicalization | rus: фюрст |
Slovak |
has gloss | slk: Knieža (ženský rod kňažná) bol náčelník kmeňa, neskôr panovník u Slovanov, napríklad Pribina. V ďalšom období to bol šľachtický titul udeľovaný napríklad na území Nemecka a Ruska, ktorý sa v hierarchii umiestňoval pod veľkokniežaťom a nad markízom. Panovníci niektorých európskych monarchií (napr. Monako, Lichtenštajnsko alebo Andorra) majú titul knieža. |
lexicalization | slk: knieža |
Castilian |
has gloss | spa: (plural Fürsten) es un título nobiliario germano traducido generalmente al español como Príncipe. |
lexicalization | spa: Furst |
lexicalization | spa: Fürst |
Swedish |
has gloss | swe: Furste, kunglig eller högadlig titel som används i något olika sammanhang: |
lexicalization | swe: furste |
Volapük |
has gloss | vol: Söl Fürst äbinom Volapükan Deutänik ä presidan Volapükakluba di Schwabing in Bayän, Deutän. |
lexicalization | vol: Fürst |